| |
Medzinárodné folklórne festivaly
| 1972
Poľsko |
1974 Maďarsko, Nemecko |
1975 Bulharsko | 1976
Ukrajina | 1979
Rakúsko
| 1980 Maďarsko
| 1983 Juhoslávia
| 1984 Maďarsko
| 1987 Francúzsko, Švajčiarsko,
Maďarsko
| 1991 Kanada
| 1992 Rakúsko
| 1993 Chorvátsko, Anglicko
| 1995 Taliansko
| 1996 Fínsko
| 1997 Švajčiarsko, Chorvátsko
| 1998 Turecko
| 1999 Maroko
| 2001 Nemecko
| 2005 Bulharsko
| 2006 Portugalsko, Belehrad
| 2007 Taliansko
| 2008 Kanada
| 2009 Česká republika
| 2010 Česká republika
| 2010 Taliansko
| 2011 Taliansko
|
Taliansko - Riccione (Rimini) 2011
Nakoľko nemáme šťastie na pozvania na zahraničné festivaly , tak sme sa rozhodli opäť
navštíviť Taliansko a zúšastniť sa jedného z festivalov organizovaných kultúrnou asociáciou
„ Sopravista events“ .
Tentokrát sme sa zúčastnili na V° International Festival for Folklore and Contemporary
arts “Le spiagge d’Italia” v dňoch 2.7. - 9.7. 2011 v meste Riccione .
Ubytovaní sme boli spolu so súborom Barvinok z Ukrajiny v hoteli Orlov v meste Rimini .
Ďalšími zúčastnenými krajinami boli – Bulharsko, Fínsko, Litva,Poľsko, Rusko. Tentokrát
prevládali súbory z Ukrajiny – v počte 4. Program festivalu bol presne totožný s tým
minuloročným, počasie však bolo parádne a tak sprievody sme absolvovali až dvakrát .
Mali sme zaujímavé zloženie našej špeciálnej festivalovej kapely – Barbora – husle , Adam
– viola a náš kamarát zo Skalice Miro Buzrla – heligónka . Po minuloročných skúsenostiach
sme celú hudbu so sebou nebrali a vystúpenia na námestí pred palácom kultúry sme išli na
playback. Samozrejme bolo opäť prijatie u predstaviteľa mesta , čo však opäť organične
akosi nezvládli .Tentokrát sme mali k moru od nášho hotela trocha dlhšiu cestu. Keďže
bola sezóna v plnom prúde, nemohli sme sa zložiť na pláži kdekoľvek , ale počasie bolo
vynikajúce a kúpali sme sa kaźdý deň a veľa .
Ubytovanie bolo veľmi zaujímavé, trocha sme sa tlačili, izby boli dosť malé, a tak ten
neporiadok, čo mali deti na izbách radšej nepopisujem . Veľmi nás hneď prvý deň zaujala
pani Ornela , šéfka hotela , ktorá robila úplne všetko a jej zaujímavá kuchárska čapička
všetkých okúzlila. Keď sme jej odovzdávali náš malý darček aj sme jej zatancovali
a zaspievali , tancovala a spievala s nami a bola veľmi komická a veselá.
Súbor Barvinok nás zasa zaujal svojou organizovanosťou , až prehnanou disciplinovanosťou,
avšak len v jedálni a pri klasickej rozvičke na terase hotela . Na izbách behali a búchali
dverami , ako keby na Ukrajine nemali dvere. Patrične im to aj pani Helenka po rusky
vysvetlila názorne ukázala. Trocha nás trápili aj zdravotné problémy, v čom nám zasa bola
vedúca z Ukrajiny veľmi nápomocná . Plánovaný výlet na „ Miniatury Talianska „ sme pre
chorobu viacerých detí museli zrušiť . Úspechy na vystúpeniach hlavne v tancoch Varajkový ,
Myjava a Liptov boli veľké. Šoféri opäť nesklamali a bolo s nimi naozaj fajn.
Cestou domov sme sa ešte zastavili v Lignane , kde sme sa naposledy okúpali v mori
a zaspomínali na dávnejšie návšetvy Talianska , pozdravili sme z autobusu hotel Mimoza.
Bolo s nami veľa nových detí , veľa mladších účastníkov a myslím , že festival zvládli na
výbornú . Takže ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy . Uvidíme , čo bude o rok.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Taliansko - Riccione 2010
V dňoch 23. - 27. 9. 2010 sme sa zúčastnili na III° International Festival for Folklore and Contemporary arts “Le spiagge d’Italia” (3. Medzinárodný festival folklóru a moderných umení “Le spiagge d’Italia”) v Taliansku meste Riccione. Spolu s nami boli na festivale súbory z Talianska, Litvy, Lotyšska , Estónska, Ukrajiny, Maďarska, Ruska, Španielska, Švedska, Poľska, Česka a Bulharska. Boli to folklórne súbory, ale aj skupiny moderného tanca, hudobné telesá a rôzna všehochuť. Ubytovaní sme boli spolu so súborom z Bulharska v hoteli Nelson. Bulharských súborov tu bolo dokopy až päť, nakoľko organizátorka pani Svetlana Rumenova žijúca v Taliansku je Bulharka. Prvý den mal byť sprievod, ale nakoľko pršalo išli do sprievodu len tie najodvážnejšie kolektívy. My sme si urobili program v hoteli. V jedálni sme si zatancovali spolu s Bulharmi a tak sme si otvorili festival vo dvojici. Muzikanti potom ešte zahrali a bolo celkom veselo. Ďalšie dva dni nasledoval festivalový programový trojhodinový kolotoč vystúpení všetkých zúčastnených krajín. Vystúpenia sa mali konať na námestí pred budovou „Palazzo del Turismo“. Nakoľko predpoveď počasia bola nepriaznivá, všetko sa presunulo do vnútra do koncernej sály, čo bohužial celej festivalovej atmosfére ublížilo. Samozrejme nasledovalo prijatie u predstaviteľa mesta vicestarostu Riccione, ktorý vyzeral ako Antonio Banderas a akokeby prišiel práve zo svojej jachty /čakali sme naňho dostatočne dlho/. Pred začiakom každého predstavenia, pretože nakoniec vôbec nepršalo, sa pred budovou konali improvizované tanečné výstupy všetkých krajín, čo sa na festivalovú atmosféru celkom aj podobalo. My sme raz dokonca tancovali len so sprievodom spevu, pretože naši muzikanti zatial neprišli a tak nám nemal kto hrať. Každá takáto improvizovaná tanečná zábava mnohých zúčastnených súborov končila bulharským kolom všetkých tanečníkov , nakoľko bulharských súborov bola prevaha, takže sme sa niekedy necítili ako na festivale v Taliansku ale v Bulharsku. Veľké zadosťučinenie pre nás bolo však to, že sme bývali dve minúty pešo od mora. S ostatnými skupinami sme sa vlastne cez deň veľmi nestretli, lebo nebolo ani kedy ani kde, ale more sme si užili každý deň. Hoci sme vyzerali ako blázni, pretože sme tam boli skoro sami, všetci už balili po sezóne lehátka a iné zariadenie na pláži. Ale nám to nevadilo a more spolu s vlnami, medúzami a veselým šantením všetkých sme si užili aj v neskorom jesennom čase do sýtosti. Ubytovanie bolo parádne, mestečko veľmi pekné, deti si prešli pešiu zónu s obchodíkmi veľa krát so spevom v kroji pred aj po vystúpení, škoda, že organizátori tento potenciál tak málo využili, pretože naše vystúpenia boli na vysokej úrovni. V deň odchodu nasledovala ešte návšteva San Marina, čo bolo pre nás taktiež veľkým zážitkom. Dostali sme pozvanie aj na rok 2011, ale asi vyskúšame zasa iný festival.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Česká republika - Rožnov 2010
V dňoch 6. až 8. augusta 2010 sa súbor Vienok zúčastnil folklórneho festivalu Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhošťem v Českej republike. Poviete si: „Čo má Jánošík spoločné s českým Rožnovom?“. To pochopí každý, kto tento zaujímavý festival navštívi. Je to totiž medzinárodný festival slovenského folklóru. V krásnom prostredí Valašského múzea v Rožnove sa každoročne stretávajú milovníci a reprezentanti slovenského folklóru nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Moravy a nechýbajú tu ani zahraniční hostia, napr. z Maďarska, Rumunska a Chorvátska. Program festivalu začal v piatok večer predstavením slovenských súborov z Očovej, Krásna nad Kysucou a Prešova a vernisážou výstavy Živé kroje vo fotografii. Pokračoval v sobotu na námestí v Rožnove, kde sa roztancovali a rozospievali všetky súbory pozvané na už dvanásty ročník festivalu. Ďalej pokračovali ako „Rieka radosti“ v sprievode z námestia až do Dreveného mestečka. V jeho areáli boli pripravené tri pódia – Pri rybníčku, Na pasienku a hlavný program prebiehal v amfiteátri. Pódia boli rozmiestnené tak, aby sa navzájom nerušili, ale pri tom boli ľahko dostupné pre všetkých návštevníkov. Súbory sa striedali vo vystúpeniach na všetkých troch pódiách. V sobotu popoludní sa súbor Vienok predstavil medzi ostatnými detskými súbormi. Zo svojho bohatého repertoáru si vybrali tance z Lubiny a Habury. Najmä Habura mala veľký úspech, detská moderátorka programu ju zhodnotila: “To bylo dosť dobrýý!“ a tanec z Habury sa stal zlatým klincom programu, ba priam záverečnou hymnou, na ktorú si na záver s chuťou zatancovali deti zo všetkých súborov. V nedeľu festival vyvrcholil galaprogramom všetkých zúčastnených súborov, ktorý sa však poriadne natiahol, kvôli nepriazni počasia. Napriek dažďu a zhoršeným podmienkam všetky súbory predviedli svoj program za výdatného potlesku a podpory publika. Bohatý a pestrý bol aj sprievodný program festivalu: výstava fotografií, stretnutie Jánošíkovcov (nositeľov priezviska Jánošík zo Slovenska a Česka), súťaž v mútení masla, malá škola tancov z Podpoľania, malá škola hry na ľudové nástroje, predaj suvenírov, CD, DVD, dni slovenskej, českej, maďarskej a poľskej kuchyne. Pre Vienkarov bola zrejme najzaujímavejšia tradičná ľudovo-umelecká výroba a jarmok remesiel ľudových výrobcov zo Slovenska, Česka a Maďarska. Na ňom si mohli Vienkari skonfrontovať svoje skúsenosti z nedávneho tábora so skutočnou zručnosťou ľudových remeselníkov. Na pamiatku z festivalu si každý účastník odniesol „pravý rožnovský Jánošíkov dukát. Ak budú mať Vienkari možnosť, určite sa na tento zaujímavý festival ešte vrátia.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Česká republika - Luhacovice 2009
Ako náhle DFS Vienok získal pozvanie od DFS Malé Zálesí Luhačovice na MFF Písní a tancem Luhačovice 2009, neváhal sa zúčastniť, nakoľko už sme mali tú česť pred 11 rokmi zúčastniť tohto festivalu a už vtedy patril medzi festivaly s vysokou úrovňou. V dňoch od 10.09. – 13.09.2009 sa roztancovala celá kolonáda v kúpeľnom meste Luhačovice a DFS Vienok pri tom samozrejme nechýbal. Deti sme absolvovali celkovo 4 vystúpenia v komponovaných programoch všetkých účastníkov festivalu, medzi ktorými boli aj súbory z Litvy, Izraelu, Maďarska ale aj mnoho domácich súborov. Vienok bol neraz zlatým klincom programu. Ďalej absolvovali sprievod mestom a vystúpenie v rámci „Roztančené kolonády“ kedy všetci účastníci tancovali naraz po celých nádherných Luhačoviciach. Dalo by sa povedať, že asi najväčším zážitkom pre naše deti bola možnosť sa stretnúť so všetkými účastníkmi v DK Elektra, kde mali príležitosť naučiť sa tance a piesne zúčastnených súborov, ale aj naučiť naše tance a piesne ostatných. Deti sa výborne bavili, nestačilo im a po oficiálnom ukončení večera ešte rozprúdili zábavu spolu s deťmi zo súboru Kyjovjánek aj s ich výbornou kapelou natoľko, že sme ich nemohli dostať naspäť do Hotela Adamantino, kde sme boli ubytovaní. Festivaly na Morave, či v Čechách sú pre nás vždy veľkým zážitkom, pretože u našich susedov sa cítime stále ako doma.
|
 |

|
 |
 |
 |

|
|
|
|
Kanada 2008
V roku 2008 sa na pozvanie SCNC –
Slovak Canadian National Council a
Slovak Canadian Heritage Museum – muzeum slovensko -
kanadského kulturneho dedičstva DFS Vienok zúčastnil
zájazdu do ďalekej Kanady. 24 členov súboru Vienok vrátane
štyroch muzikantov (primáš Maroš Mikuš, kontra: Lukáš
Žido, basa: Milan Maťáš, cimbal: Jaromír Chlebo a vedúcich
Dana Blahová, Jana Blahová, Miroslav Hanák odletelo
dňa 20.08.2008 z Viedne smer Kanada cez Varšavu. Hneď
po príchode pár členov bolo „zabasnutých ako podozrivé
indivíduá“ ale nakoniec sa všetko vysvetlilo a dostali
sme povolenie vstúpiť na územie krásnej Kanady. Na letisku
na nás čakal odvoz smer motel Mississauga – Argentia
Road - Motel 6. Vyhladnutí, unavení, ale šťastní že
sme v poriadku docestovali sme sa v moteli pustili do
obrovských pízz, ktoré nám usporiadatelia objednali
až na izbu. Dokonca jedna dievčenská izba sa nechala
počuť: „to je ako v americkom filme“. Na druhý deň sme
mali zoznamovaciu party „grilovačka“ u riaditeľky súboru
Východná Slovak dancers – Mississauga Joan Becar spolu
s jej manželom Dan Becar, Dusan Dorich, Jano Ivano a
ďalší členovia súboru Východná.
V dňoch 23.8 a 24. 8. 2008 sme sa zúčastnili na Slovak
Heritage festivale v Markhame. Každý deň sme absolvovali
po dve vystúpenia spolu so súborom Východná a Šírava,
ľudová hudba hrala pod prístreškom dokonca aj v daždi
a po uschnutí pódia sme opäť pokračovali. Muzikanti
sa podieľali aj na ukážke „pravej slovenskej svadby“
pre širokú divácku verejnosť.
Po týchto dvoch náročných dňoch sme mali chvíľku oddych,
urobili sme si raňajky v tráve pred našim motelom a
podvečer sme sa išli zabaviť do Chuck and Chesse (herňa
pre malé deti ale najviac sa bavili tí starší).
Kto navštívi Kanadu, navštívi aj Niagara Falls. Vienkárom
to bolo umožnené a myslím že to bol skvelý výlet. Večer
sme sa presunuli na ďalšie vystúpenie v St. Catherines,
kde sme sa predviedli v samostatnom 70 minútovom predstavení.
Po predstavení nás pohostili a ľudová hudba hrala na
želanie divákom, všetko pôvodom Slovákom, ale už tých
starších ročníkov. Cimbalista a basista mali dokonca
svoj fanklub z ich radov (26.8.2008).
Vienkárske deti si vychutnali aj návštevu CNE - Canadian
National exhibition. Každý si myslel že ideme na nejakú
exhibíciu, ale to zatiaľ boli kolotoče, atrakcie, kone,
jedlo a iná všemožná zábava. Nakoniec sa však najviac
zabávali muzikanti, ktorí po urputnom boji vyhrali každý
aspoň po jednej plyšovej príšerke. (27.8.2008)
Ďalší deň sme si dali nácvik pred našim motelom, aj
cimbal sme vytiahli von. Museli sme sa pripraviť na
vystúpenie v Kostole Slovenija. (28.8.2008)
Na ďalšej barbecue párty u riaditeľky súboru Joan a
jej rodiny, kde Mirko prevzal úlohu vedúceho viedol
improvizovaný tanečný dom, organizoval zábavu pre celú
spoločnosť. (29.8.2008)
Počas nášho výletu za veľkú mláku nemohli chýbať ani
nákupy vo veľkých nákupných centrách v Mississauga-
DIXIE OUTLET Mall, Sherway garden a iné. Strhla sa veľká
nákupná horúčka. (30.8.2009). Večer sme mohli ochutnať
špeciality z miestnej slovenskej reštaurácie (vyprážaný
syr, bryndzové halušky a segedínsky guláš).Vienkári
pripravili pre hostiteľov súťaž v ľudovom tanci a milé
posedenie pri cimbale.
Počas výletu do Toronta – Dowton sme mali možnosť vidieť
Rogers Centre, Air Canada centre, Toronto Eaton centre
(kde nákupná horúčka vyvrcholila). Na záver výletu sme
sa výťahom odviezli až na vrchol CN Tower. (31.8.2008)
Pre Vienkárov bola pripravená aj celodenná party u pána
Milana Popíka - golf, bazén, trampolína, basketbal,
ďalšie loptové hry, begminton a samozrejme hudba, tanec,
klobásky a všetko čo k tomu patrí. Proste super deň
strávený na záhrade v Popiklande. (1.9.2008).
Zaujímavá bola pre nás aj návšteva Indianskej osady,
kde sme mali aj odborný výklad a prechádzku okolo krásneho
jazera. Večer sme mali posledné vystúpenie spolu so
súborom Východná v slovenskom Kostole sv. Cyrila a Metoda
v Mississauge. Vystúpenie bolo doslova spoločné tance
Telgártske kolesá a Tance z Lubiny. Naplnili sme sálu
divákmi a zožali sme veľký úspech. (2.9.2008)
Všetko krásne raz musí skončiť a tak aj pre nás nadišiel
čas sa pomaly začať lúčiť. Rozlúčková párty (opäť u
Joan a Dana) bola plná emócií, vymieňali sme si darčeky,
naposledy sme si spolu zatancovali. (3.9.2008)
|
 |

|
 |
 |
 |

|
 |
 |
| |
|
Lignano 2007
Posledný augustový týždeň v roku
2007 si DFS Vienok pre veľký úspech z predošlého leta,
zopakoval pobyt v severotalianskom Lignane neďaleko
známeho letoviska Bibione. Vedenie hotela v ktorom Vienok
strávil pár dní v auguste 2006 pri ceste z Portugalska
nám vyšlo v ústrety a nemalou mierou sa tak pričinilo
o zopakovanie úspešného sústredenia. Deti absolvovali
popri samozrejmom kúpaní v mori a iných plážových aktivitách
aj tréningy, dve hotelové vystúpenia a jedno na otvorenej
scéne priamo na pláži na Námestí Marcelo D'Olivo, kde
svojím vystúpením upútali obrovské množstvo ľudí a asi
každého okoloidúceho turistu. Okrem toho sme absolvovali
výlet do neďalekého mestečka Portogruaro, ktoré miestni
nazývajú aj malými Benátkami a svojou malebnosťou za
svojím známejším súrodencom naozaj v ničom nezaostáva.
Vienok tak opäť po roku poslal do sveta výrazný a neopakovateľný
slovenský folklórny pozdrav.
|
 |

|
 |
 |
|
Belehrad 2006
V dňoch 30.9. - 6.10. 2006 sa DFS
Vienok zúčastnil 31. ročníka medzinárodného festivalu
Radosť Európy 2006 v Belehrade. Popri nás na festivale
boli aj kolektívy detí z Rumunska, Bulharska, Poľska,
Grécka, Česka, Švédska, Talianska, Cypru, Slovinska,
Macedónska, Maďarska, Ukrajiny, Litvy, Bieloruska a
Srbska. Každému účastníkovi bola pridelená srbská škola,
ktorá sa o jednotlivé zúčastnené kolektívy starala.
Dvadsaťsedem vienkarov, ubytovaných u detí našej srbskej
školy "Rade Drainac" z mestskej z časti Borča
prežilo nádherný týždeň s novými srbskými kamarátmi.
Vedenie súboru spolu so šoférom Jarkom a externým muzikantom
Pištom bolo ubytované v hoteli Excelsior v centre Belehradu.
Vienok absolvoval sprievod starým mestom, vystúpenie
pre svoju školu a pridruženú škôlku ako aj ďalšie predstavenia.
Na záver celého festivalu sa konal veľký galaprogram
v Sava Centar, na ktorom účinkovali všetky kolektívy.
Celý týždeň sa o nás starali Ivona Dimitrijevič-delegátka,
ktorá mimochodom veľmi dobre hovorila po slovensky,
Jelena a Alexandra - pani učiteľky našej školy. Pán
šofér Jarko si však najviac pochvaľoval Spomenku, ktorá
sa starala o parkovanie autobusu v centre Belehradu,
čo bolo vždy komplikované ako v každom veľkom meste.
Vďaka výbornej spolupráci s organizátormi a starostlivosti
zo strany Srbska sme prežili týždeň plný radosti, zábavy
a získali sme plno nových zážitkov a skúseností. Na
heslá, ktoré skandovali "naše srbské deti"
nebude možné zabudnúť, tak ako ani na úprimný plač pri
rozlúčke.
Ešte teraz nám v ušiach znie "Slovačka je srdce
Serbije - Slovensko je srdce Srbska".
|
 |

|
 |
 |
|
Portugalsko 2006
V lete roku 2006 sa po rôznych peripetiách
opäť podarilo nášmu DFS Vienok vycestovať na zahraničný
zájazd, tento krát až na absolútny juh Európy do portugalského
Fara na Medzinárodný folklórny festival Folkfaro 2006.
A Vienok sa zase raz vďaka svojim šikovným deťom na
medzinárodnej scéne rozhodne nestratil. Ako jediný detský
súbor, za účasti ďalších súborov zo Srbska, Gruzínska,
Rumunska, Francúzska, Argentíny, Paraguaja a domáceho
Portugalska, DFS Vienok prezentoval skoro už tradične,
slovenský folklór v tom najlepšom možnom svetle. Svedčí
o tom uznanie organizátorov na čele s hlavným šéfom
festivalu, ale taktiež od ostatných účastníkov festivalu,
z ktorých nikoho nenechal náš folklór v podaní vienkarov
počas vystúpení chladným. A keď DFS Vienok zanechal
pod horúcim portugalským slnkom na brehoch Atlantiku
ten najlepší dojem, presunul sa ešte na pár dní do talianskeho
Lignana, mestečka neďaleko Bibione, kde deti absolvovali
krátke sústredenie spojené aj s dvoma vystúpeniami,
po ktorých bolo hneď jasné, že všetci domáci, ale určite
aj turisti sa už nevedia dočkať času, keď sa Vienok
do Lignana opäť vráti.
|
 |

|
 |
 |
| Chorvátsko 1997 |
Fínsko 1996 |
 |
 |
 |
 |

|
 |